ՏԻԳՐԱՆ ՄԵԾԻ ԹԱԳԻ ՊԱՏԿԵՐԱԳՐԱԿԱՆ ԱԿՈՒՆՔՆԵՐԸ
DOI-:
https://doi.org/10.24234/scientific.v2i47.163Հիմնաբառեր-:
Տիգրան Մեծ, Անտիոքոս I, արծիվ, ժայռապատկերներ, Խալդի Աստված, հայկական թագ, ութաթև աստղ (արև), Նեմրութ լեռան սրբավայրՎերացական
Աշխարհի հին համակարգերում գլխավոր անձինք՝ թագավորները, իշխանավորները կարևոր խորհրդաբանական տարբերակիչ տարր են կրել, կրում էին ծիսական թագ-գլխանոցներ: Դրանք տարբերվում էին թե՛ իրենց արտաքին տեսքով, և թե բովանդակային նշանակությամբ: Թագ-խույրը պատմում էր կրողի զբաղեցրած դիրքի, նվաճումների, ստացած տիտղոսների մասին:
Խույր-թագերը ունեին ոչ միայն տոհմային հաջորդականության փոխանցման նշանակություն այլ նաև կրում էր հոգևոր և աշխարհիկ խոհափիլիսոփայական բնույթ: Այդպիսին էր նաև Հայոց արքայից արքա Տիգրան Մեծի «Հայկական թագը»:
Սույն հետազոտության առարկան՝ Տիգրան Մեծի Հայկական թագի պատկերագրությունն է:
Հետազոտության նպատակն է՝ ցույց տալ որ Տիգրան Մեծի Հայկական թագն անտիկ դարաշրջանի բարձրաքանդակներում, քանդակներում փորագիր քարերի և դրամների վրա պատկերված թագն է, որը կրում էին Տիգրան Մեծը, նրա հաջորդները և ազգակից կոմմագենյան ճյուղի Երվանդունի թագավորները հանդիսավոր պայմաններում: Տիգրան Մեծի թագը ստեղծվել է կրոնական գաղափարի հիմքով: Այն արտացոլանքն է Միհր աստծո ենթադրյալ ենթակայի: Այն բնիկ հայկական ծագում ունի և որևէ արքայական օտար խույրի նմանակում չէ::
Հետազոտության մեթոդական հիմք են ծառայել՝ վերլուծահամադրական, պատմահամեմատական, ժամանակագրական նկարագրական մեթոդները:
Հետազոտության վերջնարդյունքում պարզվել է, որ Տիգրան Մեծի թագի պատկերագրական ակունքները սկզբնավորվել են Հայկական լեռնաշխարհում առկա հնագույն ժայռապատկերներից և ստանալով ինստիտուցիոնալ ինքնության իրավունք, ենթարկվելով որոշակի հղկման, մուտք են գործել Վանի թագավորության աստվածությունների պատկերագրություն (Խալդի, Թեյշեբա, Շիվինի), անցել Միհրի աստվածությանը, Երվանդունիների թագավորությանը, Կոմմագենեի և Ծոփքի թագավորներինմ մաշտոցյան այբուբենին և իրենց կատարելագործված տարբերակով հայտնվել Հայոց Տիգրան Մեծ արքայից արքայի, Արտավազդի և Արտաշեսյան մյուս արքաների թագերին։ Պատմաբան-հետազոտողներ Գ.Ա.Տիրացյանի, Բ.Թաշճեանի, Ժ.Խաչատրյանի, Ռ.Սուլլիվանի, Հայր Վարդան Հացունու և այլոց ուսումնասիրությունների արդյունքների քննարկման համադրման միջոցով հանգել ենք եզրահանգման, որ հայկական Տիգրանյան թագը, պարսկական թագի հետ ունենալով նախնական նմանություն, այնուամենայնիվ բուն հայկական ծագում ունի և գծագրվել ու պատրաստվել է իր տիրոջ՝ Տիգրան Մեծի պատկերացումներին, ընկալումներին, զբաղեցրած դիրքին համապատասխան: Այն հայ ժողովրդի դարավոր պատմության հոգևոր և աշխարհիկ իշխանությունների բացարձակ միահյուսման արդյունք է՝ վկայված Հայկական լեռնաշխարհի ժայռապատկերների, արձանագրությունների և հուշարձանների օրինակով:
Հղումներ
Atrepet, (1912). Monety armyanskih carej. I vse zhe Ageksandrijskij rajon (Coins of Armenian kings. And yet the Aghexandria region), Etnograficheskij zhurnal, kniga XXIII, Tiflis, N. Agayanci, 2.
Badalyan M., (2013): Vysechennye v kamne dveri (nishi) s urartskimi klinopisnymi nadpisyami, Stolicy Armenii (Stone-carved doors (niches) with Urartian cuneiform inscriptions, Capitals of Armenia), kniga I, Van, «Sbornik materialov mezhdunarodnoj konferencii, posvyashchennoj 2865-letiyu pervogo prazdnovaniya goroda Vana (7-9 oktyabrya 2010 g.) )», Erevan, NAN RA.
Grekyan E., Badalyan M., Tiracyan N., Petrosyan A., (2018). Biainili- Urartu bogi, hramy, poklonenie (Biainili-Urartu/ gods, temples, worship), Erevan, "GAI"
Dumikyan A.V., (2015). Vopros traktovok armyanskoj korony v kommagenskih dramah vo francuzskoj istoriografii (The question of the interpretation of the Armenian crown in Commagene dramas in French historiography), ZHurnal social'nyh nauk, Erevan, «Armyanskaya nacional'naya akademiya nauk», kniga 3, (3).
Tashdzhyan B., (1950). Tysyacheletnyaya slava Armenii Arshakuna (The Thousand-Year Glory of Armenia Arshakun), Kair, Nor-Asth.
Tohatyan K., (2015): Nebesnye svetila i yavleniya v armyanskih petroglifah (Celestial bodies and phenomena in Armenian petroglyphs). Kul'tura morya – kul'tura chelovechestva v dialoge civilizacij/, Klub morskih issledovanij «AYAS», Materialy mezhdunarodnoj konferencii, Erevan, Institut istorii Nacional'noj akademii nauk Armenii.
Hachatryan ZH., (2003). Pechati, gemmy i skul'ptury s razlichnymi kompoziciyami oral (Seals, gems and sculptures with various eagle compositions), Istoriko-filosofskij zhurnal, (2). Erevan, NAN RA:
Hachatryan ZH.D., (1998). Urartsko-armyanskie religioznye otnosheniya (Urartian-Armenian religious relations), «Stat'i Erevanskogo universiteta, Obshchestvennye nauki», 3 (96), Erevan, EGU.
Akopyan G., (2020): Vzaimootnosheniya duhovnoj i svetskoj vlasti v Vanskom carstve (Relationships between spiritual and secular authorities in the Kingdom of Van) (Ararat-Urartu), «Istoriko-politicheskij nauchnyj zhurnal», 1(6). Erevan, Tir.
Istoriya armyanskogo naroda, (History of the Armenian people). Tom I, (1971) Erevan, «GA Armyanskoj SSR».
Otec Vardan Vardapet Hacuni, (1919). Armyanskie flagi v istorii (Armenian flags in history), Veneciya «Sv. Lazar'», RIK.
Otec Vardan Vardapet Hacuni, (1923). Istoriya drevnearmyanskogo kostyuma, illyustrirovannaya (History of ancient Armenian costume, illustrated,). Veneciya, Sankt-Peterburg. Lazar:
Amayakyan, (1990): Gosudarstvennaya religiya Vanskogo carstva (State religion of the Van Kingdom), Erevan, Armeniya.
Oganesyan K., (1973): Freski Erebuni (Frescoes of Erebuni ).Erevan, SSSR.
G. Kapancyan, (1940). Istoriya Urartu, EGU.
Martirosyan G., Israelyan G., (1971). Naskal'nye risunki Gegamskih gor, Arheologicheskie pamyatniki Armenii, 6, Naskal'nye risunki, Prak II, Erevan, Armeniya.
Movsisyan A., (2021): Istoriya domashtotinskoj pis'mennoj kul'tury Armenii (History of pre-Shtotyn written culture of Armenia). Erevan, Zangak.
Pogosyan G., (2018): Izobrazhenie Zinavara Haldi po klinopisnym nadpisyam (Image of Zinawar Khaldi from cuneiform inscriptions), «Sbornik nauchnyh statej Kantekha», Erevan, «Nacional'naya akademiya hudozhestv Armenii, 2 (72).
Pogosyan G., (2018): Vymyshlennaya struktura i obosnovanie diskoobraznogo nastennogo ukrasheniya Tejshebaini (Fictional structure and rationale for the Teishebaini disc-shaped wall decoration). Ezhegodnik Akademii izyashchnyh iskusstv (hudozhestvenno-gumanitarnye nauki), Erevan, «Gosudarstvennaya akademiya izyashchnyh iskusstv Armenii», (6).
YU. Stepanyan, (1966). Armyanskie flagi i gerby (Armenian flags and coats of arms). Bejrut, Sevan.
Vardanyan R., Mugalyan G., Vardanyan A. i dr. (2018). Istoriya denezhnogo obrashcheniya Armenii (History of monetary circulation in Armenia), Erevan, Central'nyj bank Armenii.
Vardumyan G., (2015). Vselennaya i armyanskaya mifologiya, svyaz' astronomii s drugimi naukami, kul'turoj i obshchestvom (The Universe and Armenian Mythology, the Connection of Astronomy with Other Sciences, Culture and Society). «XIII ezhegodnaya konferenciya Armyanskogo astronomicheskogo obshchestva 7-10 oktyabrya 2014 g. Byurakanskaya observatoriya» Erevan, NAN RA, Nauka.
Vardumyan G., Tohatyan K., (2002). Armyanskie idei sveta (Armenian ideas of light). Po naskal'nym risunkam i etnograficheskim materialam «Bazmevep», Veneciya, Sankt-Peterburg. Lazarya, 1(4).
Tigran Ayazn, (2005)., Armyanskie carskie gerby, (Armenian royal coats of arms), kniga pervaya Erevan, Avtorskaya redakciya.
Vardumyan G., (2018): Predstavleniya sveta i solnca v mifoepicheskom iskusstve i ritual'noj zhizni armyan (Representations of Light and Sun in the Mytho-Epic Art and Ritual Life of Armenians). Banber, Erevan, Lingva, 1(44).
Tiracyan G. A., (1982). Armyanskaya tiara: kul'turno-istoricheskaya interpretaciya (Armenian Tiara: Cultural and Historical Interpretation). Vestnik drevnej istorii AN SSSR, Institut vseobshchej istorii, Moskva, Nauka.
Banning E.B., (2011) Göbekli Tepe and the Identification of Temples in the Pre-Pottery Neolithic of the Near East, The University of Chicago Press, Current, Anthropology, 5(52).
Juan Antonio Belmonte and César González García (2010). Antiochos’s hierothesion at Nemrud Dag revisited: Adjusting the date in the light of astronomical evidence, Instituto de Astrofísica de Canarias and Universidad de La Laguna.
Nercessian E.T., (1984). Armenian numismatic bibliography and literature, Armenian numismatic society, Los Angeles.
Schmidt K., (2010). Göbekli Tepe-the Stone Age Sanctuaries. New results of ongoing excavations with a special focus on sculptures and high reliefs, (37).
Sullivan R.D., (1973). Diadochic coinage in Commagene after Tigranes the Great, by R. D. Sullivan. Numismatic chronicle, 7(8).
Ներբեռնումներ
Հրապարակված
Թողարկում
Բաժին
Արտոնագհր
Copyright (c) 2024 MADONA MARTIROSYAN

Այս աշխատանքն արտոնագրված է որպես a Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International License.

