ԴԵՌԱՀԱՍՆԵՐԻ ԻՆՔՆԱՎԵՐԱԲԵՐՄՈՒՆՔԻ ԵՎ ՍՈՑԻԱԼԱԿԱՆ ԿՈՄՊԵՏԵՆՏՈՒԹՅԱՆ ՍՈՑԻԱԼ-ՀՈԳԵԲԱՆԱԿԱՆ ԱՌԱՆՁՆԱՀԱՏԿՈՒԹՅՈՒՆՆԵՐԸ ՆԵՐԱՌԱԿԱՆ ԿՐԹՈՒԹՅԱՆ ՀԱՄԱՏԵՔՍՏՈՒՄ

##article.authors##

  • Հայկ Ավագիմյան Վանաձորի պետական համալսարան
  • Զարուհի Գրիգորյան Վանաձորի պետական համալսարան

DOI-:

https://doi.org/10.24234/scientific.v3i50.240

Հիմնաբառեր-:

ներառական կրթություն, ինքնավերաբերմունք, սոցիալական կոմպետենտություն, զարգացման խանգարումներ ունեցող դեռահասներ, ինքնընդունում, հոգեբանական ուղեկցում, ադապտացիա, սոցիալական ինտեգրում

Վերացական

Ուսումնասիրությունն նպատակ ունի պարզելու բնականոն զարգացող և զարգացման խանգարումներ ունեցող դեռահասների ինքնավերաբերմունքի ու սոցիալական կոմպետենտության սոցիալ-հոգեբանական առանձնահատկությունները ներառական կրթության պայմաններում։ Հետազոտության արդիականությունը պայմանավորված է ներառական միջավայրում դեռահասների հարմարման հոգեբանական մեխանիզմների խորացված ըմբռնման անհրաժեշտությամբ, ինչը կարևոր է արդյունավետ ուղեկցող ծրագրերի մշակման համար։ Հետազոտությանը մասնակցել է Վանաձոր քաղաքի դպրոցների 116 դեռահաս՝ 13–15 տարեկան (58՝ բնականոն զարգացող, 58՝ զարգացման խանգարումներով երեխա)։ Կիրառվել են Վ.Վ. Ստոլինի և Ս.Ռ. Պանտիլեվայի ինքնավերաբերմունքի ուսումնասիրության մեթոդիկան, Ա.Մ. Պրիխոժանի սոցիալական կոմպետենտության ախտորոշման մեթոդիկան և Սպիրմենի համահարաբերակցային վերլուծությունը։ Արդյունքները ցույց տվեցին նշանակալի տարբերություններ երկու խմբերի միջև։ Զարգացման խանգարումներով դեռահասները ցուցադրում են սոցիալական կոմպետենտության միջին մակարդակ, սակայն ունեն ինքնուրույնության, կազմակերպվածության և ինքնավստահության դժվարություններ։ Նրանց ինքնավերաբերմունքն առանձնանում է ցածր ինքնավստահությամբ, բարձր ներքին հակասություններով և թույլ ինքնակապվածությամբ։ Համահարաբերկցային վերլուծությունը ցույց տվեց ինքնավերաբերմունքի և սոցիալական կոմպետենտության ավելի սերտ կապ զարգացման խանգարումներ ունեցող դեռահասների մոտ։ Զարգացման խանգարում ունեցող դեռահասների սոցիալական ադապտացիայի համար վճռորոշ է հուզական արժեքային հիմքը (ինքնընդունում, ինքնարժևորում), մինչդեռ նորմալ զարգացող դեռահասների մոտ առաջնային են կամային-կարգավորիչ ասպեկտները (ինքնաղեկավարումը, ինքնավստահությունը), ինչը պահանջում է ներառական կրթության հոգեբանական ուղեկցման տարբերակված մոտեցում։

Հղումներ

Bandura, A. (1977). Self-efficacy: Toward a unifying theory of behavioral change. Psychological Review, 84(2).

Bronfenbrenner, U. (1979). The ecology of human development: Experiments by nature and design. Harvard University Press.

Bystrova Ju.A. (2022). Razvitie social'noj kompetentnosti u podrostkov s OVZ v uslovijakh inkljuzivnogo obrazovanija (The development of social competence in adolescents with disabilities in the context of inclusive education). Psihologicheskaja nauka i obrazovanie. 27(6). DOI: https://doi.org/10.17759/pse.2022270608.

Gozman L.Ya. (1987). Psychology of emotional relationships. Moscow State University.

Ekzhanova, E. A. (2020). Sovremennye trendy v razvitii special'nogo i inkljuzivnogo obrazovanija (Modern trends in the development of special and inclusive education). Mirovye tendencii special'nogo i inkljuzivnogo obrazovanija: Moskva, 22(1).

Erikson, E. H. (1968). Identity: Youth and crisis. Norton & Company.

Harter, S. (2015). The Construction of the Self: Developmental and Sociocultural Foundations. New York, NY.

Judina, T.A., Alehina, S.V. (2018). Kljuchevaja kategorija analiza otnoshenij v inkljuzivnyh klassah (A key category for the analysis of relationships in inclusive classrooms). Sovremennaja zarubezhnaja psihologija 7(1). https://doi.org/10.17759/jmfp.2018070108

Kamenskaya E.V. (2012). Social competence: the relationship of scientific theories. Modern problems of science and education (1). http://www.scienceeducation.ru/ru/article/view?id=5383. (Accessed: 23.03. 2025).

Kelas'ev V.N., Pervova I.L. (2010). Social'naja kompetentnost' i tehnologii ee formirovanija v sovremennoj (Social competence and technologies for its formation in the modern). Vestnik SPbGU. 12(3).

Kondratieva A.S, Shmelev A.G. (1983). Semantic structure of interpersonal assessment and self-assessment in individuals with normal and high blood pressure. Psychological journal.

Koroleva Ju.A. (2013). Zakonomernosti social'no-psihologicheskoj kompetentnosti detej i podrostkov s otklonenijami v razvitii // Koncept. № 06 (ijun'). ART 13132. URL: http://ekoncept.ru/2013/13132.html. (Accessed: 30.03.2025).

Malofeev N.N. (2019). Koncepcija obrazovanija detej s OVZ: osnovnye polozhenija // Al'manah Instituta korrekcionnoj pedagogiki. № 36. URL: https://alldef.ru/articles/almanac-36/ the-concept-of--development-of-education-of-children-with-disabilities (Accessed: 27.05.2025).

McAdams, D. P. (2013). The psychological self as actor, agent, and author. Perspectives on Psychological Science, 8(3), 272–295.

Pantileev S.R. (1993). Methodology for studying self-attitude. – M.: “SMYSL”. -32 p

Prikhozhan A. M. (2007). Diagnostics of personal development of adolescents. - M. - 56 p.

Rosenberg, L. (2018) Scientific American, 318, 53. https://doi.org/10.1038/scientificamerican0318-10.

Semago N.Ja. (2010). Tehnologija opredelenija obrazovatel'nogo marshruta dlja rebenka s ogranichennymi vozmozhnostjami zdorov'ja: Metodicheskoe posobie. M.: Centr «Shkol'naja kniga».

Stolin, V.V. (1985). Self-knowledge and attitude toward oneself in the structure of self-awareness of the individual: diss. doctor of psychological sciences.

Vygotsky, L. S. (1978). Mind in society: The development of higher psychological processes. Harvard University Press.

Ներբեռնումներ

Հրապարակված

2025-12-24

Թողարկում

Բաժին

Articles