ՏԻԳՐԱՆ ՄԵԾԻ ԿԵՐՊԱՐԸ ԴՐԱՄՆԵՐՈՒՄ ԵՎ ՔԱՆԴԱԿԱԳՈՐԾԱԿԱՆ ԱՐՎԵՍՏՈՒՄ

##article.authors##

  • ՄԱԴՈՆԱ ՄԱՐՏԻՐՈՍՅԱՆ ՀՊՄՀ

DOI-:

https://doi.org/10.24234/scientific.v1i44.54

Հիմնաբառեր-:

Տիգրան Մեծ, քանդակագործություն, Մաթեոս Լեսպագնանդելլի, «Պարթևստանի թագավոր», Տիգրան Հովհաննիսյան, պնակիտներ, Հովսեփ Պապիկյան, «հայկական թագ», Կարմիր Ջասպեր

Վերացական

Տիգրան Մեծի ժամանակակից դրամներից հայտնի կերպարը կենտրոնական տեղ է զբաղեցնում մոնումենտալ քանդակագործության, ինչպես նաև բարձրաքանդակ պատկերագրությունում: Հեղինակ քանդակագործ-դրվագողները կլոր արձաններ կերտելիս Տիգրան Մեծին պատկերել են յուրովի` հանդերձելով նրան ժամանակի հայտնի հռոմեական տիրակալների հագուստի նմանակմամբ: Եվ այդ այն պարզ պատճառով, որ Տիգրան Մեծի հայտնի հայեցի պատկերը դրամների վրա առկա է միայն կիսանդրիի չափով: Այս դեպքում քանդակագործները անգամ դիմապատկերի պարագայում նույնիսկ դրամից հայտնի դիմանկարը չեն պաշտպանել, առաջնորդվել են սեփական պատկերացումներով: Այդ առումով առավել պահպանողական են դրվագողները: Նրանց բարձրաքանդակներում Տիգրան Մեծը ճանաչելի պատկերում ունի և կրկնում է դրամների վրա եղած պատկերը:

Հայ արվեստագետներից Տիգրան Մեծի արձանաքանդակներ են կերտել Թոքմաջյան ընտանիքի ներկայացուցիչները: Նրանց ստեղծագործություններում արքայի կերպարն առավել  խորհրդանշական է, քան կոնկրետ կերպավորմամբ:

Ձևով և բովանդակությամբ տարբերվում է Մատթեոս Լեսպագնանդելլի կողմից կերտված «Տիգրան, հայոց արքա» արձանը:

Արվեստի ինքնատիպ գործեր են Տիգրան Մեծի դրամների դիմերեսին պատկերված  հայոց արքայի բարձրարժեք բարձրաքանդակները, որոնք հիմք են հանդիսացել հետագայում Տիգրան Մեծին պատկերող քանդակագործական աշխատանքների համար:

Հոդվածը նվիրված է Տիգրան Մեծի կերպարի պատկերմանը  քանդակագործական արվեստում: Ստեղծագործությունների պատմաժամանակագրական, համեմատական վերլուծության հիման վրա փորձ է արվել հասկանալու Տիգրան Մեծին պատկերող գործերի առանձնահատկությունները:

Հղումներ

Alishan G. (2003). Drevnyaya armyanskaya vera ili yazycheskaya religiya (Ancient Armenian faith or pagan religion). Erevan, Izd. Pechat. izd.

Arakelyan A. G. (1959). Istoriya razvitiya intellektual'noj kul'tury armyanskogo naroda (The history of the development of the intellectual culture of the Armenian people) / I vek. do n.e.-XIV vek/,. Erevan, Ajpetrat izd.

Arakelyan L. (2018). Metallicheskie rycari nashej istorii (Metal levers of our history). Ezhenedel'nik «Razgnevannye», 46, 10-11.

Avetisyan V. (2018). Redkij kamen's izobrazheniem Tigrana Velikogo (Rare stone depicting Tigran the Great). https://blognews.am/arm/news/573538/hazvagyut-u-hnaguyn-qar-ori-vra-tigran-metsi-dimankarn-e-poragrvats.html

Gasparyan A. (2010). K 2150-letiyu Tigrana Velikogo (To the 2150th anniversary of Tigran the Great). Erevan, "Associaciya armyanskih hudozhnikov mira" №. http://www.magaghat.am/archives/35795

Tokmadzhyan L. (2018). Kamennye pesni (Stone songs). Erevan, TMG Group

Tokmadzhyan L. (2000). Pamyatnik Tigranu Velikomu (Monument to Tigran the Great). Erevan. https://visityerevan.am/places/details/337/am/

Handzhyan A. (2003). Statui Erevana. Poznakomimsya s velikimi armyanami (Statui Erevana. Poznakomimsya s velikimi armyanami). Erevan, VMV-Print izd.

Ketikyan ZH. (2008). Skul'ptor (Sculptor). Erevan Van Ar'ya izd.

Ambarcumyan G., Telunc M. (Red.). (n.d.). Respublika Armeniya, Pamyatnye monety (Republic of Armenia, Commemorative coins). Erevan, Tigran Mec izd.

Hajazn T. (2005). Armyanskie carskie gerby (Armenian royal coats of arms). (ocherk-ocherk) (T. 1). Erevan, avtorskoe izdanie.

Markosyan O., Saakyan M. (Red.). (1988). Molodye hudozhniki Armenii (Young artists of Armenia). Erevan, sovetskij pisatel' izd.

Mushegyan K.A. (1984). Denezhnoe obrashchenie v Armenii (Money circulation in Armenia). Erevan, AN SSSR, izd.

Vardan H., Hacuni V. (1923). Istoricheskij staryj armyanskij kostyum (Historical old Armenian costume). Veneciya, sv. Lazar izd.

Hachatryan ZH. D. (1998). Urartsko-armyanskie religioznye otnosheniya (Urartian-Armenian religious relations). Banber, 3 (96), 61–76. https://[email protected]

Ovannisyan T. (2016). Pamyatnik Tigranu Velikomu (Monument to Tigran the Great) Armavirskij marz, Vagarshapat. https://armlur.am/593822/

Patriarh Noj i Tigran Velikij prosto shevelyatsya (Patriarch Noah and Tigran the Great just move). (2011). https://: https://www.armversion.am/

SHamshyan G. (2016). V nuzhnoe vremya starejshiny prepodnosyat armyanskim starejshinam ocherednoj podarok zasluzhennyh vrachej Armenii Karlena i Sary Esaya, na etot raz zhitelyam Echmiadzina (V nuzhnoe vremya starejshiny prepodnosyat armyanskim starejshinam v poryadke ocheredi podarkov zasluzhennym vracham Armenii Karlena i Sary Esaya, na etot raz zhitelyam Echmiadzina) [Video]. https://shamshyan.com/hy/article/2016/10/08/97878/

Aleksandr Maral' (2012). «Gosudarstvennoe predstavlenie figur», pervoe opisanie skul'ptur sadov Versalya posle ustanovki dvora ("State representation of figures", the first description of the sculptures of the gardens of Versailles after the installation of the court). https://www.persee.fr/doc/bec_0373-6237_2012_num_170_1_464181

P'er De Nol'ak (1925). Versal' Rezidenciya Lyudovika XIV/Versal' i dvor Francii (Versailles Residence of Louis XIV/Versailles and Court of France). Parizh, Lui Konar, knigotorgovec-izdatel'.

Floran Lekont (1700). Kabinet osobennostej arhitektury, zhivopisi, skul'ptury i gravyury (The Cabinet features architecture, painting, sculpture and engraving) (Tom 1). Parizh.

Ներբեռնումներ

Հրապարակված

2023-04-28

Թողարկում

Բաժին

Articles